Piccolo flauty

Piccolo znie o oktávu vyššie než priečna flauta a v orchestri preniká aj cez hustú dynamiku. Malé telo neznamená ľahšie hranie: náustkový otvor vyžaduje presný prúd vzduchu a horný register citlivú intonáciu. Hráč by mal mať stabilné základy na priečnej flaute.

Drevo a kov reagujú inak

Kovové alebo kompozitné telo lepšie znáša pochodový a školský režim. Drevené piccolo môže ponúknuť inú farbu, ale je citlivé na teplotný šok a potrebuje postupné zohrievanie. Kombinované modely spájajú drevenú hlavicu s odolnejším telom.

Mechanika musí tesniť pri minimálnom tlaku

Malé klapky reagujú na jemné deformácie. Skús tiché nasadenie v spodnom registri a plynulý prechod cez oktávu. Silnejšie fúkanie netesnosť nevyrieši, iba zvýši tón a únavu.

Piccolo nenahrádza bežnú flautu

Technika je príbuzná, no repertoár a úloha sa líšia. Základné modely nájdeš medzi priečnymi flautami. Zobcová flauta používa úplne iný spôsob tvorby tónu.

Sluch chráň aj pri vlastnom hraní

Vysoký register vzniká blízko ucha a v skúšobni môže byť veľmi hlasný. Rozumné prestávky a hudobnícke chrániče sluchu majú zmysel pri dlhých skúškach. Nástroj po hre vždy vytiahni a nechaj vyschnúť.

Puzdro nesmie tlačiť na klapky

Piccolo ukladaj do presne tvarovaného lôžka a hlavicu oddeľ od tela bez krútenia za mechaniku. Vyterák zvoľ pre úzky priemer, aby sa v tele nezasekol.

Piccolo vyber podľa tesnosti mechaniky, materiálu a istoty nátisku; veľkosť nástroja nesmie zavádzať o jeho náročnosti.